Život Prešova
online
online
Smrť krásnej špiónky
12.06.2008 Celý región
Parížu dala orientálny tanec a pozdvihla ho na úroveň umenia. Jej meno sa roky spájalo so sexom, zradou a vojnovou špionážou.O čo bola jej, najmä tanečná kariéra oslnivejšia, o to bola kratšia: ako 41-ročná skončila slávna Holanďanka na popravisku. Mata Hari sa však aj tak stala legendou. K jej posmrtnej sláve prispel i film z roku 1931, v ktorom ju stvárnila božská Greta Garbo.
Tragický príbeh sa začal odvíjať, keď sa po dvoch rokoch znova rozhodla opustiť rodnú krajinu a usadila sa v Paríži. V meste nad Seinou – pôvodne s priezviskom bývalého manžela ako Lady MacLeod - začala jazdiť na koni v cirkuse a často stála ako model maliarom. Onedlho sa z nej stala tanečnica exotických orientálnych tancov, tvrdiaca, že posvätné tance sa naučila v budhistických kláštoroch.
Sporé zvršky odevu
Ako orientálna tanečnica si začala hovoriť Mata Hari, čo v preklade z malajčiny znamená „Oko úsvitu“ (Slnko). Vysoká žena sa doslova počas noci stala hviezdou. Bola mimoriadne príťažlivá a navyše ochotná vystupovať takmer nahá. Vďaka tomu zožínala obrovské úspechy nielen na pódiách v Paríži, ale i v ďalších mestách. „Tancovať veľmi nevedela, dokázala však pomaly odkladať sporé zvršky odevu, s privretými očami zvodne predvádzať krásne štíhle telo a miznúť v priesvitných závojoch“ komentovala jej predstavenia vtedy slávna francúzska spisovateľka Colette. Sporo oblečená sa mohla na pódiách objavovať vďaka tomu, že sa vydávala za domorodú ženu z Jávy, od detstva zasväcovanú do tajov tanca. Jej vystúpenia sa stali senzáciami nielen v parížskej Olympii, ale aj v milánskej La Scale či na javiskách v Berlíne a Madride.
Flirtovanie a promiskuita
To veru neboli pre ňu cudzie pojmy. Nebola príťažlivá jednoduchou krásou – mužov vábila najmä uhrančivým fluidom, ktoré ju obklopovalo. Vzťahy nadväzovala s francúzskymi, ruskými či nemeckými politikmi a ďalšími vplyvnými mužmi. Učarovali jej uniformy a tak sa jej milenci regrutovali najmä z radov dôstojníkov. Vo francúzskej metropole sa meno Mata Hari preto spomínalo nielen v súvislosti s tancom, ale neslávne známa bola aj ako kurtizána. Najstarším remeslom na svete si zvyšovala príjmy, ktoré mala i tak vysoké, ale ešte viac dokázala utratiť…
Na začiatku I. svetovej vojny sa Mata Hari ocitla v nemeckom Berlíne, kde práve prežívala ľúbostné dobrodružstvo so šéfom berlínskej polície. V tom čase sa z nej stala agentka nemeckej tajnej služby pod krycím kódom H-21. Koketovala však aj s tajnými službami ďalších štátov. Pri milostnom romániku s kapitánom francúzskej armády Ladouxem došlo k jej úzkým kontaktom s francúzskou tajnou službou. Ako občianka neutrálneho Holandska mohla i počas vojny pomerne ľahko prekračovať hranice štátov, ako milenka radu vysokých dôstojníkov sa zaplietla s tajnými službami na oboch bojujúcich stranách. Azda spolupracovala s nemeckou i francúzskou rozviedkou, ale prv menovanej žiadny úžitok zrejme nepriniesla a druhá jej neverila.
Skreslený obraz kurtizány
Bohémsky život stál na začiatku jej pádu, pretože vzťahy s mocnými mužmi zo znepriatelených krajín v čase I. svetovej vojny jej prisúdili obraz nebezpečnej kurtizány, ktorá kuje pikle. Aj keď skutočnosť bola asi iná...
Ako špiónka mala Mata Hari údajne mizivý význam - jej spolupráca s nemeckou tajnou službou, ktorej nikdy nedodala žiadnu cennejšiu informáciu, sa vierohodne nepreukázala. Kontakty s tajnými službami iných štátov nedopadli oveľa lepšie - tajné služby jej nedôverovali.
Keď sa Rusko počas I. svetovej vojny stalo spojencom Francúzska, prehovorili ju, aby zviedla nemeckého vojenského atašé v Španielsku. Hoci už mala štyridsať, podarilo sa jej to naozaj nonšalantne. Nemec však začal byť podozrievavý a poslal do Berlína šifrovaný telegram o jej informáciách. S jasným úmyslom, aby ho zachytili Francúzi a začali o veciach rozmýšľať. Francúzi zhltli návnadu. Nadobudli podozrenie, že slávna tanečnica je dvojitou agentkou a 13. februára 1917 ju v Paríži zatkli. Pri výsluchu priznala, že jednu neaktuálnu informáciu predala dôstojníkovi nemeckej výzvednej služby.
Pôvabná, elegantná, naivná
Hoci sa jej vina nikdy nedokázala, napätá atmosféra zdĺhavej vojny prispela k tomu, že nad ňou parížsky vojenský tribunál vyniesol ortieľ smrti. Holanďanka bola 15. októbra 1917 vo vincenneskom lesíku pri Paríži popravená zastrelením. Pred popravné komando išla údajne pokojne, pred výstrelmi vraj dokonca poslala vojakom vzdušný bozk.
Táto legenda však podľa historika Leona Schirmana nebola pravdivá - v skutočnosti iba odmietla pásku na oči. „Zdvihla hlavu a usmiala sa, čo vojakov šokovalo. Bolo to jej posledné predstavenie, “ napísal spomínaný historik, ktorý pátral celé desaťročie v archívoch. Prišiel aj k ďalšiemu zaujímavému záveru: „Mata Hari bola síce pôvabná a elegantná, ale naivná žena. Najlepšie sa vyznala v milostných aférach, ale ako agentka sa nikdy nezmohla na žiadnu akciu. Rozhodne si nezaslúžila smrť! “
Mata Hari - vlastným menom Margaretha Geertruida Zelle, bola holandská revuálna tanečnica a dodnes ju považujú za najznámejšiu špiónku všetkých čias. Narodila sa 7. augusta 1876 v meste Leeuwarden v rodine obchodníka s klobúkmi matke z Jávy. Už od detstva túžila po dobrodružstvách a neviazanom spôsobe života. Vyštudovala učiteľský inštitút v Leidene a v roku 1895 sa vydala za kapitána holandskej koloniálnej armády Johna Campbella MacLeoda. V rokoch 1897 - 1902 s ním žila na indonézskych ostrovoch Jáva a Sumatra, kde vystupovala ako tanečnica a porodila mu dcéru Jeanne Louise i syna Normana. Manželstvo však nebolo príliš šťastné. Po smrti syna sa Margaretha rozhodla manžela i dcéru opustiť a vrátila sa do rodného Holandska.
Moderná žena december 2006
Tragický príbeh sa začal odvíjať, keď sa po dvoch rokoch znova rozhodla opustiť rodnú krajinu a usadila sa v Paríži. V meste nad Seinou – pôvodne s priezviskom bývalého manžela ako Lady MacLeod - začala jazdiť na koni v cirkuse a často stála ako model maliarom. Onedlho sa z nej stala tanečnica exotických orientálnych tancov, tvrdiaca, že posvätné tance sa naučila v budhistických kláštoroch.
Sporé zvršky odevu
Ako orientálna tanečnica si začala hovoriť Mata Hari, čo v preklade z malajčiny znamená „Oko úsvitu“ (Slnko). Vysoká žena sa doslova počas noci stala hviezdou. Bola mimoriadne príťažlivá a navyše ochotná vystupovať takmer nahá. Vďaka tomu zožínala obrovské úspechy nielen na pódiách v Paríži, ale i v ďalších mestách. „Tancovať veľmi nevedela, dokázala však pomaly odkladať sporé zvršky odevu, s privretými očami zvodne predvádzať krásne štíhle telo a miznúť v priesvitných závojoch“ komentovala jej predstavenia vtedy slávna francúzska spisovateľka Colette. Sporo oblečená sa mohla na pódiách objavovať vďaka tomu, že sa vydávala za domorodú ženu z Jávy, od detstva zasväcovanú do tajov tanca. Jej vystúpenia sa stali senzáciami nielen v parížskej Olympii, ale aj v milánskej La Scale či na javiskách v Berlíne a Madride.
Flirtovanie a promiskuita
To veru neboli pre ňu cudzie pojmy. Nebola príťažlivá jednoduchou krásou – mužov vábila najmä uhrančivým fluidom, ktoré ju obklopovalo. Vzťahy nadväzovala s francúzskymi, ruskými či nemeckými politikmi a ďalšími vplyvnými mužmi. Učarovali jej uniformy a tak sa jej milenci regrutovali najmä z radov dôstojníkov. Vo francúzskej metropole sa meno Mata Hari preto spomínalo nielen v súvislosti s tancom, ale neslávne známa bola aj ako kurtizána. Najstarším remeslom na svete si zvyšovala príjmy, ktoré mala i tak vysoké, ale ešte viac dokázala utratiť…
Na začiatku I. svetovej vojny sa Mata Hari ocitla v nemeckom Berlíne, kde práve prežívala ľúbostné dobrodružstvo so šéfom berlínskej polície. V tom čase sa z nej stala agentka nemeckej tajnej služby pod krycím kódom H-21. Koketovala však aj s tajnými službami ďalších štátov. Pri milostnom romániku s kapitánom francúzskej armády Ladouxem došlo k jej úzkým kontaktom s francúzskou tajnou službou. Ako občianka neutrálneho Holandska mohla i počas vojny pomerne ľahko prekračovať hranice štátov, ako milenka radu vysokých dôstojníkov sa zaplietla s tajnými službami na oboch bojujúcich stranách. Azda spolupracovala s nemeckou i francúzskou rozviedkou, ale prv menovanej žiadny úžitok zrejme nepriniesla a druhá jej neverila.
Skreslený obraz kurtizány
Bohémsky život stál na začiatku jej pádu, pretože vzťahy s mocnými mužmi zo znepriatelených krajín v čase I. svetovej vojny jej prisúdili obraz nebezpečnej kurtizány, ktorá kuje pikle. Aj keď skutočnosť bola asi iná...
Ako špiónka mala Mata Hari údajne mizivý význam - jej spolupráca s nemeckou tajnou službou, ktorej nikdy nedodala žiadnu cennejšiu informáciu, sa vierohodne nepreukázala. Kontakty s tajnými službami iných štátov nedopadli oveľa lepšie - tajné služby jej nedôverovali.
Keď sa Rusko počas I. svetovej vojny stalo spojencom Francúzska, prehovorili ju, aby zviedla nemeckého vojenského atašé v Španielsku. Hoci už mala štyridsať, podarilo sa jej to naozaj nonšalantne. Nemec však začal byť podozrievavý a poslal do Berlína šifrovaný telegram o jej informáciách. S jasným úmyslom, aby ho zachytili Francúzi a začali o veciach rozmýšľať. Francúzi zhltli návnadu. Nadobudli podozrenie, že slávna tanečnica je dvojitou agentkou a 13. februára 1917 ju v Paríži zatkli. Pri výsluchu priznala, že jednu neaktuálnu informáciu predala dôstojníkovi nemeckej výzvednej služby.
Pôvabná, elegantná, naivná
Hoci sa jej vina nikdy nedokázala, napätá atmosféra zdĺhavej vojny prispela k tomu, že nad ňou parížsky vojenský tribunál vyniesol ortieľ smrti. Holanďanka bola 15. októbra 1917 vo vincenneskom lesíku pri Paríži popravená zastrelením. Pred popravné komando išla údajne pokojne, pred výstrelmi vraj dokonca poslala vojakom vzdušný bozk.
Táto legenda však podľa historika Leona Schirmana nebola pravdivá - v skutočnosti iba odmietla pásku na oči. „Zdvihla hlavu a usmiala sa, čo vojakov šokovalo. Bolo to jej posledné predstavenie, “ napísal spomínaný historik, ktorý pátral celé desaťročie v archívoch. Prišiel aj k ďalšiemu zaujímavému záveru: „Mata Hari bola síce pôvabná a elegantná, ale naivná žena. Najlepšie sa vyznala v milostných aférach, ale ako agentka sa nikdy nezmohla na žiadnu akciu. Rozhodne si nezaslúžila smrť! “
Mata Hari - vlastným menom Margaretha Geertruida Zelle, bola holandská revuálna tanečnica a dodnes ju považujú za najznámejšiu špiónku všetkých čias. Narodila sa 7. augusta 1876 v meste Leeuwarden v rodine obchodníka s klobúkmi matke z Jávy. Už od detstva túžila po dobrodružstvách a neviazanom spôsobe života. Vyštudovala učiteľský inštitút v Leidene a v roku 1895 sa vydala za kapitána holandskej koloniálnej armády Johna Campbella MacLeoda. V rokoch 1897 - 1902 s ním žila na indonézskych ostrovoch Jáva a Sumatra, kde vystupovala ako tanečnica a porodila mu dcéru Jeanne Louise i syna Normana. Manželstvo však nebolo príliš šťastné. Po smrti syna sa Margaretha rozhodla manžela i dcéru opustiť a vrátila sa do rodného Holandska.
Moderná žena december 2006
0
www.ZIVOTPO.sk
